Stalo sa to prvý krát v Liptovskom Hrádhu na prechádzke lesom, keď som vypla myseľ v hlave nebolo nič….. A energia stvorenia ako strieborná niť zo srdca ma ťahala hlbšie a hlbšie do lesa do neznáma. Ako keby dáka niť vesmírna ma cez srdce viedla….. Keď hlava nabehla skokol strach…. Niť sa pretrhla…… Ale viem ako to funguje…. Skúšam a trénujem to viac a viac v každodennom živote…. Či zatváranie vedomia,, prázdno v hlave, ticho v hlave ,,vždy príde správna situácia, myšlienka, človek, zviera“. To nie je, že keď máš zatvorené vedomie hlúpneš… Zavrieš to čo tam nepatrí, tú energiu čo ti robí šarapatu. Vedomie vždy máš… Vždy lebo si vedomá bytosť svetla… Ale môžu byť napojené nízke energie, ktoré ti robili neporiadok v hlave a netrénovaná koncentrácia mysle.
Spájanie s telo a čistú hlavu si pamätám do svojich 10 rokov… Potom prišli strachy obavy…. A šlo to inak…..
Tak ako to malo ísť.
Aby som si zasa spomenula na skutočnosť seba a dala to aj von do sveta:)
Prečo som sa rozhodla zatvárať si vedomie?
Lebo som zistila, že som sa nedokázala sústrediť na svoje vízie, dary a zhmotňovať.
Tá energia vnemy podnety čo prichádzali z vrchu hlavy my vadila, nedokázala som žiť tu a teraz v realite a v tele. Postupom času som zistila, že som mala podsúvané myšlienky z nízkych energií a zranení. Veľa krát som z týchto popudov konala a zraňovala seba a druhých a to mi prekážalo.
Hľadala som spôsob ako inak.
Praktizujem ho. Moje vnímanie seba v sebe je omoc lepšie. Cítim sa viac istejšie vo vnútri seba. Seba vo svete je uchopiteľné a skutočné. Spôsob, technika ktorá mi prišla sa dajú odrušiť, zatvoriť ilúzie, bludy, fantázie, minulosť, budúcnosť a tým premeniť pozornosť na prítomný okamih. Skutoční okamih vo vnútri seba nie v hlave. Tým trénuješ ticho v sebe. Keď máš ticho v sebe aj na vonkajší svet či rôzne situácie potom inak človek reaguje.
